jozefmichalec.blog.pravda.sk

Som z generácie „Husákove deti“ a preto si veľmi dobre pamätám pomery doby, kedy sa určité veci hovorili veľmi potichu a s príznačne zdvihnutým ukazovákom pritlačeným k perám. Aj keď som sa v mojej rannej mladosti a puberte o politiku vôbec nezaujímal a teda som úplne nevnímal jej rôzne významy, spojitosti a dôsledky, veľmi dobre som si uvedomoval moju povinnosť mlčať. Mlčať o tom, o čom sa živo diskutovalo v najbližšom rodinnom kruhu, mlčať o názoroch mojich najbližších rodinných príslušníkov, mlčať o všeobecnej nespokojnosti mojej rodiny. O čom som to vlastne mlčal? No mlčal som o kritike vtedajšieho politického systému vo vtedajšom Československu. A prečo som mlčal? Mlčal som preto, pretože mi moja najbližšia rodina vysvetlila prípadné následky. Pri jednej rodinnej debate, ktorej som bol pasívnym účastníkom, a pri ktorej som sa dozvedal informácie diametrálne odlišné od školskej propagandy a školských osnov, ma diskutujúci dôrazne upozornili, že to čo som počul si musím nechať pre seba. Bolo mi jasne vysvetlené, že čo i len prerieknutie sa pred spolužiakom komunizmom „zapáleného“ funkcionárskeho otecka, alebo pred triedne zmýšľajúcim učiteľom, alebo v MHD pred špicľujúcim pomocníkom VB prípadne spolupracovníkom ŠTB, by mohlo stáť zamestnanie mojej rodiny, by mohlo zmariť vyhliadky na moje ďalšie štúdium a v najhoršom prípade by mohlo znamenať uväzenie mojej rodiny. Dodnes si pamätám, že najväčší strach som mal z toho väzenia.
Prišiel „víťazný sametový november 1989“ a ja som nemal a dodnes nemám žiadnu vedomosť o nikom z mojej rodiny, ani o nikom z môjho najbližšieho okolia spolužiakov, susedov a známych, že by niekto bol počas komunizmu uväznený za svoje názory. Áno vedel som o pár prípadoch, že žiak so špičkovými študijnými výsledkami sa nedostal na „doktorinu“ alebo „právo“ a údajne to bolo preto, lebo mu otca, alebo matku vylúčili z KSČ, vedel som o pár prípadoch, kedy perspektívny pracovník v zamestnaní mal zastavený profesionálny postup lebo údajne „kádrovo“ nevyhovoval, ale nevedel som a neviem o nikom z môjho okolia, koho by posadili komunisti do „basy“.
S príchodom sametového novembra som sa nazdával, že všetko zlé je už preč a čaká naš už len lepšie, perspektívnejšie a slobodnejšie. A ja musím skutočne súhlasiť s tým, že sloboda prejavu prišla aj do reality. V televízii sme si mohli pozerať TV programy krituzujúce, parodujúce a dokonca aj priamo a osobne zosmiešňujúce konkrétnych politikov, verejných činiteľov, politické zoskupenia, menšiny, väčšiny, zriadenia, štáty, vlády… . V TV diskusiách dostávala priestor široká škála politických, spoločenských, náboženských, kultúrnych názorov a jej predstaviteľov. Cenzúra skutočne prestala existovať.
Prešlo 30 rokov a ja som sa zobudil do zlého sna.
„Liberál“ a poslanec NR SR Peter Osuský verejne pred očami policajta „vylepil“ razantnú facku za názor aktivistovi Rudolfovi Vaskému. Dokonca sa verejne na sociálnej sieti vyhrážal možným opakovaním útoku. To všetko bez potrestania a za verejnej podpory a schvaľovania „liberálky“ a poslankyne NR SR Lucie Nicholsonovej, ktorá svojmu kolegovi na facebooku pogratulovala. „Bravo, Peter Osuský.“
Vrcholový politik vládnej garnitúry a minister vlády SR Ján Počiatek podal na novinára Martina Daňa trestné oznámenie za ohováranie, pretože novinár ministra verejne vyzýval, aby išiel na test na užívanie drog. Ján Počiatek na test, ktorý by prípadne vyvrátil alebo potvrdil užívanie drog, odmietol ísť. To mu ale nebránilo zastrašovať a perzekuovať novinára trestným oznámením a následným súdom. Ján Počiatek súd prehral.
Protiteroristické komando NAKA so samopalmi vtrhlo do bydliska šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota Rostasa, za prítomnosti manželky a jeho maloletých detí. Počas prehliadky mierili na Rostasa samopalmi čoho svedkami boli aj jeho deti. Domovú prehliadku uskutočnili nadväzne na uznesenie NAKA, ktorým sa začalo trestné stíhanie, ktorého dôvod bol článok T. E. Rostasa „KLIN ŽIDOV MEDZI SLOVANMI“, ktorý bol uverejnený v májom čísle časopisu Zem a Vek v roku 2017. Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku dňa 16.12.2019 odsúdil Rostasa za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Dostal peňažný trest vo výške 4-tisíc eur, prípadne náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, keby nebol schopný zaplatiť. Rostas sa odvolal a rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
Som z generácie „Husákove deti“ a preto si veľmi dobre pamätám pomery vtedajšej doby a môžem ich relevantne porovnávať s pomermy súčasnými. Po krátkom nádychu slobody sme sa znova dopracovali do brutálnej totality názoru, možno ešte horšej ako za komunistov* (vysvetlím na konci). Rudolf Vaský a Martin Daňo sú od 13.12.2019 stále vo väzbe. Osobne ich oboch „nemusím“ a spôsob ich verejnej prezentácie názorov neschvaľujem, ale v slobodnej demokracii majú naň právo, ktoré ja ako aj celá demokratická spoločnosť musí rešpektovať a v žiadnom prípade ich zaň nemôže väzniť. Taktiež šéfredaktor Rostas má právo na verejné vyjadrenie názoru, citáciu verejných slovenských dejateľov danej doby, prípadne kritiku systému, spoločnosti, režimu. To všetko mu zaručuje sloboda prejavu.
*Komunisti mali jednu líniu a perzekuovali toho, kto sa postavil proti nej. Každý vedel, že po prekročení určitých „pomyselných hraníc systému“ sa stáva triednym nepriateľom. Súčasný systém perzekuuje a stíha len nepohodlných. Spolusúdruhovia a prisluhovači dnešného systému, majú povolené „pomyselné hranice systému“ prekračovať a verejne a dokázateľne sa dopúšťať trestných činov bez postihu.

Emil Hodál – študent bratislavského protestanského Bilingválneho gymnázia: “Tak Čaputová vyhrala a prvé, čo spraví je, že zatočí s opicami a antisemitmi, ako ste vy. Členov tejto skupiny máme označených a budete prví, ktorých budeme strieľať. Nech žije EÚ! Nech žije Zuzana! Nech skape slovenská štátnosť a samostatnosť!!”
Arpád Soltész – novinár, píše pre portál noviny.sk televízie Joj: „Nie som rasista, ale vážne nemôžem vystáť bielu spodinu“. „Fakt by som nepodceňoval ten efekt, že „Slováci“? To je taká tá čvarga z východnej Europy, ako Poliaci a Madari? Tí, čo furt otrčali dlaň, ale odmietali čokoľvek dávať? Fuj, vsak to sú už prakticky Rusi, to je horšie, ako Sýrčania a Eritrejci dokopy.“
Henrieta Hajtová – v dobe citácie tlačové oddelenia kancelárie prezidentky SR, sa na Instagrame vyjadrila hanlivo o Národnom pochode za život. Podľa Hajtovej sú organizátori, alebo možno aj účastníci pochodu – „inkvizítori, pokrytci, pedofili a úchyláci“.